… alebo čo robiť, keď sa vám knihy stanú drogou.
Nedávno som v priebehu týždňaprečítala dve knihy od Kristi Ann Hunterovej a nemohla som sa od nich odtrhnúť. Čítala som popri varení, keď som čakala na autobus, neskoro do noci, hoci už pred dvomi hodinami som chcela ísť spať… (Už len jednu stranu. Možno to poznáte.) V mysli som si prehrávala scény z prečítaných románov a rozmýšľala som, ako sa dej bude ďalej vyvíjať. Čítanie mi prišlo ako droga. A ja som bola totálne závislá. Povedala som si, že potrebujem odvykaciu kúru. Tento týždeň už žiadna kniha. A ešte niečo, ale to vám prezradím až na záver.

To je otázka. Pre závislého na knihách večná dilema. Veď zamilovať sa v živote je možné párkrát, no v románoch to môžeme prežívať opakovane.
Začala som sa totiž zaoberať dôvodmi, prečo my ženy tak milujeme čítanie romantických príbehov. Veď každá droga je drogou kvôli vytváraniu závislosti. Čo nás na nich tak fascinuje? Prečo sa od nich nevieme odtrhnúť? A prečo muži nič také väčšinou nepotrebujú? V románoch sú hlavné hrdinky krásne, výnimočné, schopné prekonať rôzne nepriazne osudu, vedia sa vyjadrovať a opačné pohlavie zaujať medzi stovkou ostatných dám (väčšinou, čuduj sa svete, už na prvý pohľad). Muži dobývajú ich srdcia, zaujímajú sa o ne, sú krásni, a keď treba, neváhajú sa kvôli nim aj pobiť. Ktorá z nás by nechcela byť takouto žiadanou úžasnou ženou, keď je navyše jasné, že nech je situácia akokoľvek spletitá, vždy dopadne dobre? Bonusom kníh vydavateľstva i527.net je nadčasové posolstvo, inšpiráciu, povzbudivé citácie z Biblie či dokonca Boží hlas, ktorý hlavné postavy zreteľne počujú. To si potom čítanie knihy ľahko ospravedlňujem – veď ja sa vlastne modlím. A keď prechádzam okolo police s knihou, ktorú som ešte nečítala, poškuľujem po nej. Nakoniec odolám. Ešte štyri dni mojej odvykacej kúry. To dám.
Keď už vieme, prečo ženy čítajú, skúsme sa pozrieť ešte na to, prečo muži čítajú oveľa menej. Muži sú Bohom stvorení k akcii. Zabezpečiť jedlo, postaviť dom, ochrániť rodinu pred nebezpečenstvom. Preto skôr dajú prednosť akčnému filmu s hrdinom, na ktorého strieľa 10 gangsterov, ale vyviazne z toho s drobnými škrabancami, maximálne s ľahkým postrelením a z toho sa pri ďalšej scéne rýchlo dostane. Priznajme si, prečítať 300-stranovú knihu sa nedá za dve hodiny. Na čítanie knihy si treba nájsť viac času. Do detailov hovorí o rôznych drobnostiach (ako sa na ňu pozrel, ako ona rozmýšľa, kde ho stretne) či opisy prostredia. A to chlapov až tak neberie. Vo filme je jeden záber, z ktorého je všetko zrejmé – počasie, prostredie, zvuky, ako na hrdinu pôsobí druhá osoba. A takto sa to našim chlapom páči – jednoduché, rýchle, akčné.
Labyrint myšlienok ma privádza späť k tomu, o čo som sa s vami chcela podeliť – závislosť na knihách. Uvedomujem si, že nie je správne žiť životom literárneho hrdinu. Veď, keď túžim zažiť romantiku, pozvem manžela na piknik pri západe slnka, keď už deti spia. Keď túžim zažiť dobrodružstvo, spomeniem si na svoje tajné sny a jeden z nich uskutočním – kúpim si letenku do Paríža či rezervujem jazdu na koni. Nebuďme len konzumentmi kníh. Po prečítaní si nepovedzme, bola to fajn kniha, zostal mi na srdci príjemný pocit. Myslím, že autori kníh mali s nimi väčšie ambície: nech sú knihy a hrdinovia v nich pre nás inšpiráciou. Pretavme do svojich životov, čo sme čítali. Skúsme si nájsť v každej prečítanej knihe jednu myšlienku, možno citát z Biblie, možno to, čo sa nás osobne dotýka. Hrdinovia zažívajú podobné ľudské trápenia ako my. Utekáme pred minulosťou a pocitom vlastnej nedostatočnosti ako Aaron? Sme sklamaní z nenaplnenia vlastných snov ako Eleanor? Čo by sme spravili rovnako ako oni? Vtedy kniha nebude našou drogou, tovarom na rýchle použitie, ale cenným priateľom. (Už len dať pozor na to, akých priateľov si vyberáme, aby nám radili múdro.)
Buďme hrdinami a hrdinkami vlastných životov, o ktorých pravdepodobne nikto nenapíše bestseller, ale to nevadí. Aj tak je podstatné len to, kto je zapísaný v Knihe života. A teraz už hurá na objavovanie pokladov skrytých v ďalšej knihe…
A čo vy, milí čitatelia a čitateľky, tiež ste závislí na knihách?
V akých netradičných situáciách či miestach ste čítali knihu?
K čomu vás knihy inšpirovali?
Podeľte sa s nami do komentárov!
maria.supkova
Závislosť na knihách poznám veľmi dobre a ako každá závislosť aj táto ide do peňazí . Čítam vždy keď môžem a čítala som dokonca aj cez prestávku na písomnej maturite.
rozborilova.eva
Ďakujeme za komentár, pani Mária. Veru, máte pravdu. Knihy sú v súčasnosti drahým koníčkom. Ja si zvyknem nejakú kúpiť, keď sa chcem odmeniť za niečo ťažké, čo som zvládla, alebo sa potešiť. Navštevujem tiež knižnicu, to je studnica kníh de facto zadarmo. Čítanie na maturite považujem za skutočnú kuriozitu. Všetky vedomosti ste mali v malíčku. Skvelé!
Lucia
Vďaka za článok, vždy ma poteší, keď tu nájdem niečo nové a môžem na to vyjadriť svoj názor :).
Páčila sa mi myšlienka, aby sme boli aj my hrdinami svojich životov a naučili sa aj niečo od postáv našich obľúbených kníh… Momentálne sa snažím všetko v živote prežívať ako dobrodružstvo hlavnej hrdinky a nesmierne ma to baví 🙂 Aj povinnosti sa mi tak zdajú zvládnuté omnoho radostnejšie a jednoduchšie. Mimovoľne si pri tom zväčša spomeniem na Cathrine Morlandovú z Opátstva Northanger od Jane Austenovej 🙂
A áno, aj ja som závislá na knihách, preto musím poďakovať ešte raz vydavateľstvu i527, Kumranu, Ver.sk, ale aj ďalším vydavateľstvám, ktoré aspoň občas vydajú hodnotnú beletriu (teraz mi napríklad napadli knihy od Sarah Laddovej) za to, že živia našu závislosť na dobrých a hodnotných knihách 🙂
rozborilova.eva
Ďakujeme, Lucia, za krásne slová! Veľmi si Vašej dôvery a priazne vážime. Zaujímavá myšlienka prežívať život ako hrdinka románu. Verím, že so šťastným koncom.
maryka.svitkova
Áno som asi závislá. Niekedy premýšľam, či je vôbec dobré, že tak veľa čítam. U mňa je problém chytiť knihu a začať čítať, keď ju začnem čítať, tak sa vôbec neviem odtrhnúť a premýšľam nad ňou na každom mieste. Preto mi v hlave víria myšlienky, či nečítam až moc. Ale potom si na druhej strane poviem, že koľko človek bezmyseľne pozerá do mobilu a to mu na hodnote málokedy pridáva. Dokonca začne pociťovať frustráciu a zlosť, čo sa okolo neho deje, ako ľudia reagujú na jednotlivé problémy a takto začne v ňom narastať hnev a predsudky voči nim. Pri knihe sa to nestane, človek žije príbehom a počas neho nachádza krásne myšlienky, ktoré mu obohacujú dušu.
Ja čítam nie len doma, ale aj keď som napríklad u zubára, u lekára a takto zmysluplne vypĺňam svoj čas. A netradične miesto? Tak u mňa je to asi na posteli počas kojenia malej dcéry 🙂
rozborilova.eva
Maryka, hovorite mi z duse! Dokonca este aj to citanie pri dojceni mame spolocne 🙂 Uz si len zazelajme, aby na nas bolo aj vidiet, cim sytime nase duse.