Tajomná pieseň v lese…
Odhalenie vo vojnou sužovanom Francúzsku…
Cesta za nádejou.
Zákopy veľkej vojny sú tienisté miesto. Hoci tam seržant Matthew Petticrew prišiel s minulosťou dávno poznačenou tieňmi, skutočná tvár boja so sebou prináša nové rany, ktoré doňho vyrývajú túžbu po svetle a rozhodnutie bojovať zaň.
Jednej noci Matthewa s jeho druhmi očarí taký čistý zvuk, taký nadpozemský hlas, že im poskytne úľavu – aj keď len na chvíľu. Zanedlho sa zákopmi začnú šíriť chýry aj od ďalších, ktorí počuli túto uspávanku. Ten hlas nazvali Anjel z Argonne, tajomná neviditeľná bytosť, ktorá za sebou na hroboch bez mien zanecháva vence.
Mireilles vyrastala v divokej hlbočine Argonského lesa a po tom, čo do jej idylického domova vtrhne vojna a pripraví ju o veľa, sa ocitne uprostred trosiek svojho života v ústraní. Keď ju Matthew so svojimi dvomi nečakanými spoločníkmi objaví, musia sa vydať na cestu, ktorá každého z nich navždy zmení… a možno napokon rozžiari svetlo v tme.
So stým výročím odhalenia pomníka Hrob neznámeho vojaka vznikol dojímavý príbeh inšpirovaný odvahou vojakov z prvej svetovej vojny.
,,V tomto príbehu plnom hnacej sily Dykesová vo francúzskych lesoch počas prvej svetovej vojny spája vojakov s nadpozemskosťou… Dykesová ukotvuje nadčasové témy dôvery, odvahy a obetovania sa a Mireilles so svojou éterickou úlohou prináša jemný prvok viery. Čitatelia, ktorí majú radi knihy Tracie Petersonovej, budú tento príbeh milovať.“
Publishers Weekly
Radka –
Chlapec zo stajne, z ktorého sa stane vojak, falošný kaplán, reportér, unavený kapitán a dievča z lesa, ktoré nestráca nádej. Zaujímavá skladba postáv, ktoré sa vyskytujú v tomto príbehu (a môžem povedať, že každú z nich som si zamilovala), ich cesty sa spájajú a privádzajú k tomu, aby sa stali lepšími a ušľachtilejšími verziami samých seba vo vojnou zničenom Francúzsku v roku 1918.
Je to príbeh, ktorý treba čítať pomaly a vychutnať si ho, nakoľko poskytuje mnohé podnety na zamyslenie. Je to príbeh o odvahe, o svetle a nádeji, o strate, láske, novom živote a realite vojny. Je to príbeh, ktorý chytí za srdce a ešte dlho po prečítaní bude rezonovať v duši…
Majka –
nádherne prepracovaný román
román z obdobia prvej svetovej vojny vás zavedie najprv do vycvikového tábora, neskôr do zákopov, kde ste odkázaný len na svojich spoluvojakov, niekedy práve od ich pomoci/nepomoci závisí to, či prežijete – aj s takýmito detailnými časťami sa v tomto románe stretnete
nebude však chýbať ani tá romantická línia príbehu, avšak pôjde pekne pomaly, krôčik po krôčiku, spoločne so získavaním si dôvery
čo sa mi na tomto románe oproti iným historickým románom veľmi páči je, ako boli vtiahnuté do deja myslenia jednotlivých postáv – kapitoly boli označené menom postavy, ktorá dané okamihy deja prežívala – ak ich rôzne prežívali viacere postavy, tak ste sa dozvedeli aj vo viacerých kapitolách o tom, ako zmýšľajú a prežívajú dané situácie 🙂 práve tento, podľa mňa, úplne precízne prepracovaný „detail“, dodáva tomuto románu čaro, dynamiku, ale aj poodhaľuje rôznorodosť nás ľudí, ako sa na rovnakú vec dívame úplne inak a inak aj niektoré veci prežívame 🙂
verím, že rovnako ako mňa, zaujme tento román aj vás – je sa na čo tešiť 🙂
rozborilova.eva (overený zákazník) –
Na románoch Amandy Dykes bije do očí lyrickosť a výnimočný jazyk, ktorý používa. Akoby nám chcela povedať: „Mám všetok čas sveta. Nemusím sa nikam náhliť a rýchlo sa dostať na koniec. Užívam si tú cestu. Poďte si ju – milí čitatelia – užívať spolu so mnou.“
Aby som na príklade ilustrovala, ako to myslím, uvediem nasledujúce porovnanie. Niekto praktický by stroho napísal: „Každú noc za súmraku zažínam lampáš, ako ma otec poprosil. A zubami nechtami sa držím svojej slabnúcej nádeje.“ Ale Amanda Dykes napíše: „Každú noc za súmraku – už je tomu mnoho dní, čo som detstvo nechala dávno za sebou a čo rozprávky stemneli a vybledli – vešiam na oblúkový strom lampáš. Zažínam ho a sledujem, ako je moja malá zápalková krabička zakaždým prázdnejšia. Zároveň sa snažím, aby sa s mojou nádejou nestalo to isté.“ (str. 51)
Za každou jej vetou je cítiť báseň, závan metafory a pozýva nás čítať medzi riadkami, hľadať skrytý zmysel.
Ďalšia vec, čo sa mi na tomto románe páči je nazeranie na ten istý príbeh očami viacerých postáv – žoviálneho vojaka – kaplána Georga, ktorý sa vojne snaží vyhnúť, zadumaného Mathewa, sčítaného farmára Hanka, ktorý sa stal náhodne novinárom, nádherného „anjela“ Mireilles či životom zlomeného kapitána Truetta. Každý rozpráva, cíti, prežíva… inak a ich pohľad na danú situáciu je osviežujúci. Nechýbajú podnety na zamyslenie o viere v ťažkých životných situáciách, zmysle obety za druhých, nezmeniteľnosti minulosti a zameraní sa na prítomný okamih. Málo uveriteľná bola pre mňa misia 3 vojakov, kedy ich kapitán zo zákopov, kde zúri vojna, posiela do Paríža s jedným dievčaťom, ale chápem, že autorka potrebovala pre nich vytvoriť priestor, aby sa spoznali, nadviazali priateľstvo a časom aj niečo viac.
Záver románu ma prekvapil, pretože Amanda niektoré situácie neopísala do detailov a postupne odkrýva tajomstvá, čo čitateľa udržiava v správnom napätí.
Ak si teda chcete prečítať niečo krásne, čo vás pohladí na duši, Noc je tvoja bude správna voľba.
michala.labancova (overený zákazník) –
Sú knihy,ktoré vo vás aj po ich docitani zanechajú nejaký pocit alebo myšlienky…často sa mi stáva,že ďalej premýšľam nad knihou,dejom,postavami a čo keby… pokračovala… žiaľ pri tejto knihe sa mi to nestalo… nebola zlá,chvíľami som mala zimomriavky po celom tele a slzy na krajíčku… čítala sa príjemne,ale na mňa osobne tam bolo veľa vojny… utrpenia… na druhej strane bolo cítiť obrovskú vieru v Pána a silu modlitby,na ktoru my často zabúdame…