Otázky a odpovede s Jaime Jo Wrightovou

In Jamie Jo Wrightová by redakciaLeave a Comment

Prečo si sa rozhodla napísať mysteriózny historický triler Tajomstvo na Foster Hille?

Vždy ma fascinovali staré veci. Či už budovy, staré fotografie alebo starožitnosti, tieto veci akoby mali v sebe ukrytú históriu. Keby už len vedeli rozprávať, vyrozprávali by nám úžasne príbehy. Doslova som siahla po fráze „Keby steny vedeli hovoriť“, predstavila si starý opustený dom s nevyriešeným tajomstvom, ktoré sa preklenulo celým storočím. Ako by ovplyvnilo ďalšie generácie? Ako by mohlo ovplyvniť budúcnosť tých, ktorých táto minulosť ovplyvnila ale nepoznajú ju? Tak som sa rozhodla preskúmať túto ideu prerozprávaním príbehov Ivy a Kaine a najmä príbehom o nevyjasnenom živote mŕtveho dievčaťa menom Gabriela.

Aký odkaz chceš, aby si čitatelia odniesli z tvojho románu?

Nádej. Jednou z ústredných tém románu sú odpovede na otázky ako „Na čo je nádej, keď ti život žiadnu neponúka? a „Kde má človek hľadať nádej po tragických životných udalostiach, ktorým mohol Boh zabrániť?“ Chcem čitateľov podrobne previesť cez útrapy troch žien, aby pochopili, že náš obmedzený pohľad môže podceniť ten Božský, oveľa veľkolepejší. Musíme sa naučiť pozerať s nádejou „poza“ životné situácie a sľúbiť si, že sa nenecháme obmedzovať týmto svetom.

Na svojej stránke si sa zmienila, že píšeš „triler zahalený mystériami minulosti“. Čo tým myslíš?

Vymyslela som si túto frázičku, keď sa ma opakovane pýtali na to, čo píšem. Keď poviem, že píšem „triler“ dostávam otázky o FBI, polícii, vyšetrovaní vrážd a tak ďalej. Takže som chcela definovať, že moje príbehy sú vo svojej podstate viac klasické, aj keď sú tam aj záhady a napínavé prvky zo súčasnosti, no tie vo veľkej miere vychádzajú z tajomstiev minulosti.

Vo väčšine románových trilerov je obeť vraždy jediným štartovacím bodom príbehu. Prečo v románe Tajomstvo na Foster Hille je obeť ústrednou a aktívnou súčasťou knihy?

Znie to zvláštne, ale Gabriela „si vyžiadala“ aby bola ústrednou postavou celého príbehu. Je spojivkom medzi domom, Ivy a Kaine. Je to príbeh, ktorý túži po tom, aby ho niekto vyrozprával. Gabriela, ako obeť, má toho toľko čo povedať, rovnako ako samotný dom na Foster Hille – spoločne sa ich príbeh rozmotáva a tvorí jednotný celok.

Vysvetli nám ako do príbehu s tajomným názvom Tajomstvo domu na Foster Hille zapadá romantika?

Keď sa objaví tajomstvo a napätie, neznamená to, že sa zastavia bežné veci v živote človeka. Niekedy práve tieto okolnosti zomknú ľudí dokopy a vytvoria nezničiteľné puto. Páči sa mi zapracovanie romance ako vedľajšieho prvku do mojich mysterióznych príbehov. Úprimne, niekedy treba temnú stránku trošku odľahčiť. Nádej je prepletená aj v romantickej časti. Nádej na budúcnosť, na lásku a nádej niekam patriť.

Stotožňuješ sa s niektorou postavou z Tvojho románu?

Mám veľa z Kaine. Som zúrivým ochrancom tých, ktorých milujem, ale sama sebe už tak nie. Často o sebe pochybujem, mám veľmi silné uvedomovanie zdravého rozumu aj keď som aj dosť emotívna. Napriek tomu zisťujem, že som väčšinou trošku iracionálna a inklinujem skôr k hlasu srdca ako rozumu. Je to takmer nereálne spárovať. Tak som si povedala, že keď tým trpím ja, môže aj Kaine.

Preklad: Mirka Molnárova – Novysedláková